SpOnKiNe tajomstvá

Čo sa stane po smrti? Existuje život po smrti a existuje ľudská duša? To je otázka, ktorou sa zaoberá ľudstvo od prvopočiatku, pretože smrť sa dotýka každého jedinca. Zhromaždenie vedcov na California Institute of Technology naslúchalo lekárom nemocnice v Southamptonu, ktorí priniesli presvedčivé dôkazy, že ľudské vedomí pokračuje vo svojej činnosti i potom, keď mozog prestal fungovať a pacient je klinicky mŕtvy. Moje tušenie, nejasné správy, podnety a v neposlednej rade i túha, aby život smrťou nekončil mi naznačovalo, že po smrti tela zostane duše a bude pokračovať ďalej. Britský lekári referovali o štúdii, ktorá vyšla vo vedeckom žurnále Resuscitation. Sledovali 63 pacientov, ktorý byli prehlásení klinicky za mŕtvych: ich srdce sa zastavilo, prestali dýchať a mozgová aktivita zanikla. Po oživení, keď sa prebrali z klinickej smrti, s nimi lekári robili rozhovory. Časť pacientov mala v dobe, keď mozog nevykazoval akékoľvek funkcie, jasné a usporiadané myšlienkové procesy. Rozumne uvažovali a vytvárali spomienky na to, že v dobe, keď ich telo ležalo bez známok života pod dohľadom lekárov a prístrojov, komunikovali a pohybovali sa mimo telo. Mne samotnému podali do najmenších podrobností podobné svedectvo traja ľudia, ktorí boli v klinickej smrti. Všetci traja popisovali, jak sa ich mysliace a nehmotné - JA - odpútalo od tela, ako sa bez ľútosti pozerali na svoje nehybné telo a rozruch okolo nich, ako sa potom približovalo ku svetlu, aby potom bolo naraz vrátené späť. Jeden pán dokonca hovoril, že v okamihu, keď ho niečo ťahalo späť do tela kričal, že nechce, mal snahu sa brániť a potom sa prebudil na IPCE. Výsledky výskumu v Anglicku boli tak sľubné, že lekári založili nadáciu zameranú na to, aby skúmala skúsenosti blízke smrti na širšom vzorku. Zatiaľ zhromaždili zhodné prežitky u 3 500 osôb. Pacienti hovorily o pocitoch mieru, radosti a harmónie. Pre niektorých sa zrýchlil čas, zbystrili sa zmysly, stratili vedomie svojho tela, nepociťovali bolesť. Videli jasné svetlo, dostali sa do iného priestoru a hovorili so svojimi mŕtvymi príbuznými. Jeden, ktorý sa označil za pohana, referoval o stretnutí s mystickou bytosťou. O podobných stavoch pri prežití smrti existujú správy staré i niekoľko storočí. Skúsenosti pacientov, ktoré zhromaždil Dr. Parnia, sa zhodovali s tými, ktoré popísali pred ním už lekárka Elisabeth Kübler-Rossová (O smrti a umieraní) a psychológ Raymond Moody (Život po živote). Súčasná štúdia však pochádzajú z prostredia veľkej renomovanej nemocnice a využila najnovšie technologické postupy. Som zvedavý a moc by som si prial, aby sa vedcom podarilo poodhrnúť rúško z tajomstva ľudskej duše.